Počas náletu na Škodove závody v Dubnici zahynulo 16 robotníkov

Dubnica nad Váhom/Bratislava 6. júla (TASR) - Brilantné technické vízie a podnikateľské schopnosti Emila Škodu sa stali, paradoxne, osudným pre 16 ľudí. Spojeneckým vojskám sa počas 2. svetovej vojny dostali do hľadáčika Škodove závody v Dubnici nad Váhom. Tie zaradil ríšsky vodca Adolf Hitler k strategickým podnikom, keďže sa tam vyrábali delá a letecké motory pre ozbrojené sily nacistického Nemecka - Wehrmacht. A preto boli strategickým aj pre americké letectvo.

V nedeľu 7. júla uplynie 80 rokov od náletu amerického letectva na fabriku, pri ktorom zahynulo 16 ľudí a 30 bolo zranených. Nálet sa uskutočnil 7. júla 1944.

V roku 1937 vznikol v Dubnici nad Váhom špecializovaný závod na výrobu delostreleckých zbraní patriaci koncernu Škoda Plzeň. Závod bol vybudovaný ako polopodzemná prevádzka a systematicky bol dobudovávaný ako uzavretý technologický cyklus od výroby polotovarov, mechanického opracovania, výroby špeciálneho náradia až po skúšky hotových delostreleckých systémov.

Počas druhej svetovej vojny bol závod pod kontrolou spoločnosti Hermann Göring Waffenwerke a vyrábal okrem zbraní a munície i súčiastky námorných torpéd, leteckých motorov a rakiet V2.

Dubnická zbrojovka sa za Slovenského štátu len postupne dostávala do plnej prevádzky, a hoci vznikla na obranu proti nemeckej hrozbe, iróniou osudu je, že hneď od počiatku sa stala jednou z dôležitých vyzbrojovacích základní nemeckej armády. Po vypuknutí vojny so Sovietskym zväzom sa výroba rozbehla naplno a stav zamestnancov sa zvýšil v roku 1942 na 4669 pracovníkov.

V závode sa vyrábali protilietadlové, protitankové, delostrelecké kanóny, munícia, letecké a námorné torpéda, rozbiehala sa výroba leteckých motorov Daimler-Benz. Pracoval tam veľký počet nemeckých občanov.

Výrobné haly boli situované v podzemí. Ich konštrukcia bola - vďaka exilovej vláde v Londýne - spojencom známa. Priestory na povrchu chránila takzvaná nárazová doska. Letecký útok nesľuboval úspešné zničenie výrobných kapacít ani pri použití časovaných bômb najväčšej ráže. Preto dubnická zbrojovka nebola zaradená na zoznam primárnych cieľov. Ale ako príležitostný cieľ v zozname figurovala, a to najmä zo psychologických dôvodov.

V osudný deň už počas letu k svojim cieľom situovaným na juhu Poľska americké bombardéry prelietali nad územím západného Slovenska. Preto bol o 09:48 hod. vyhlásený letecký poplach aj v Dubnici nad Váhom. A oprávnene. O 10:45 hod. preletel nad mestom väčší počet bombardovacích lietadiel smerom na sever a asi o hodinu sa lietadlá vracali späť na juh. Skupina dvadsiatich bombardérov sa v dôsledku poruchy na zameriavači vedúceho stroja nezbavila svojich bômb nad rafinériou Odertal. Velenie preto prevzal nad cieľom "deputy leader" a počas cesty späť sa od hlavného prúdu bombardérov táto skupina oddelila a napadla od smeru Uherské Hradište a Horná Súča príležitostný cieľ v Dubnici nad Váhom.

V čase od 12:04 hod. do 12:07 hod. boli bombardované Škodove závody v Dubnici nad Váhom. Do priestoru cieľa bombardéry zhodili 195 kusov bômb s celkovou hmotnosťou takmer 50 ton.

Dubnický závod bránili dve delostrelecké protilietadlové batérie. Streľba bola neúčinná.

Americké bomby dopadli ako koberec cez stred areálu závodov. Bol zasiahnutý vodovod a továreň bola na tri dni bez vody. Zasiahnuté bolo aj elektrické vedenie a tak celý závod a aj mesto boli bez prúdu. Nemohol byť odtrúbený ani koniec leteckého poplachu.

Tri ubytovacie drevené baraky v robotníckej kolónii mužov boli zasiahnuté. Dva boli úplne zničené, tretí bol vážne poškodený, keď bomba dopadla do tesnej blízkosti. Nemecká ošetrovňa bola zničená tiež.

Jedna bomba zasiahla podzemný kryt pred závodnou kantínou, kde sa ukrývali zamestnanci. Tam si nálet vybral svoju ľudskú daň. Celkovo si bomby vyžiadali 16 ľudských obetí, väčšinou to boli Nemci z krytu. Pohreb obetí bombardovania sa konal 10. júla 1944. Ďalších 36 ťažko zranených osôb vyhľadalo lekárske ošetrenie v štátnej nemocnici v Trenčíne.